Tu je. To je náš domov. To sme my. Tu žijú všetci, ktorých milujete, všetci, ktorých poznáte, všetci, o ktorých ste počuli, každá ľudská bytosť, ktorá kedy existovala, tí všetci na nej žili. Radosť i utrpenie, tisíce náboženstiev, ideológií a ekonomických doktrín, lovci a stopári, hrdinovia i zbabelci, tvoritelia i ničitelia civilizácií, králi i roľníci, každý zamilovaný pár, každá matka a otec, každé narodené dieťa, všetci vynálezci a objavitelia, každý moralista, každý skorumpovaný politik, každá hviezda showbiznisu, každý vodca, každý svätý i každý hriešnik, tí všetci tu žili, na zrnku prachu zaliatom slnečnými lúčmi. Zem je len maličké pódium v divadle nazývanom vesmír. Pomyslite na všetku tú preliatu krv mocou chamtivých generálov a cisárov, ktorí sa na chvíľu stali absolútnymi vládcami tejto prachovej smietky. Zamyslite sa nad krutosťami, ktoré páchali a páchajú obyvatelia jednej strany tohto mikropixelu na obyvateľoch druhej sotva rozpoznateľnej strany. Spomeňte si ako často vznikajú nedorozumenia, ako horlivo sa navzájom zabíjajú, aká silná je nenávisť jedného proti druhému. Naše postoje, naša zdanlivá vlastná dôležitosť, naša dezilúzia, že máme akési výsadné právo v rámci celého vesmíru, to všetko sa zdá byť malicherné v tieni tejto svetlo modrej bodky niekde v diaľke. Naša planéta je osamotenou smietkou v nekonečnej temnote vesmíru. Naša vlastná smiešnosť v kontraste s nekonečnosťou vesmíru nie je dôvodom toho, že by nám mal niekto priletieť na pomoc, aby nás zachránil pre nami samotnými. Zem je zatiaľ jediným známym svetom, kde existuje život. Neexistuje miesto, aspoň nateraz v blízkej budúcnosti, kam by sme sa mohli presťahovať. Navštíviť, áno. Usídliť sa, ešte nie. Či už chcete alebo nie, Zem je momentálne naším jediným možným domovom.

V mojich očiach to len vyzdvihuje našu zodpovednosť k tomu, aby sme si viac vážili jeden druhého a s láskou sa starali o túto našu svetlo modrú bodku, jediný domov, ktorý sme kedy mali.