Čo sa deje?

Priemerná teplota našej planéty vzrástla o 0,9°C od konca 19. storočia. Slnečné žiarenie prestupuje zemskou atmosférou a dopadá na zemský povrch. Časť tohto žiarenia sa odrazí späť do vesmíru, časť energie je absorbovaná zemským povrchom a vyžarovaná späť ako tepelné žiarenie. Väčšinu z neho zachytia plyny v zemskej atmosfére a to predovšetkým oxid uhličitý, metán, oxid dusný a vodná para. To spôsobuje vzostup teploty zemskej atmosféry a tomuto javu sa hovorí skleníkový efekt. Prítomnosť tzv. skleníkových plynov v zemskej atmosfére je úplne prirodzená, avšak ľudská aktivita a spaľovanie fosilných palív neúmerne a rýchlo zvyšuje ich koncentráciu. Niektoré regióny tak budú suchšie, iné budú vystavené častejším a intenzívnejším zrážkam, bude a už aj v súčasnosti dochádza k rozsiahlemu topeniu vysokohorských ľadovcov, k zmenšovaniu zamrznutých častí ako Grónsko alebo Antarktída. Podľa správy IPCC (Intergovernmental panel on Climate Change) existuje viac ako 95% pravdepodobnosť, že ľudská aktivita za posledných 50 rokov spôsobuje vzostup globálnej teploty. Za príčinu klimatických zmien nie je možné považovať len zmeny v aktivite slnka. Merania ukázali, že k zvyšovaniu teploty zemskej atmosféry dochádza v jej spodných vrstvách, kde sa práve kumulujú skleníkové plyny. Naopak horné vrstvy atmosféry sú chladnejšie. Ani klimatické modely, ktoré počítajú so slnečným žiarením nevykazujú také zmeny v klíme ako v prípade, keď sa zahrnie do výpočtov stúpajúca koncentrácia skleníkových plynov.