V súčasnosti sú často skloňovanými pojmami energetická hospodárnosť budovy alebo uhlíková stopa budovy, ktorá je vo väčšine prípadov spájaná s prevádzkou systému vykurovania, chladenia, vetrania a prípravy teplej vody. Energetickú hospodárnosť budovy ovplyvňuje v prvom rade tvar budovy, teda samotná architektúra, veľkosť teplovýmenných plôch, tepelnotechnické vlastnosti obaľových stavebných konštrukcií, akými sú obvodová stena, podlaha na teréne, strešná konštrukcia a samozrejme transparentné konštrukcie, čiže okenné konštrukcie a presklené fasády. Účinnosť zdroja tepla resp. chladu následne definuje spotrebu energie, resp. paliva, ktorým môžem byť elektrická energia, biomasa, zemný plyn, prípadne iné energetické nosiče. Každý druh paliva je charakterizovaný faktorom emisií skleníkových plynov, na základe ktorého je možné stanoviť celkové množstvo skleníkových plynov, vyprodukovaných prevádzkou budovy v priebehu jedného roka, alebo inak zvoleného časového obdobia. Takzvaná uhlíková stopa budovy však súvisí aj s použitými stavebnými materiálmi a produktami (dielcami). Pre ich získanie bolo potrebné vyťažiť základný materiál, následne spracovať, s čím samozrejme súvisí aj spotreba energie a teda aj produkcia skleníkových plynov. V prípade tejto školskej budovy sa jej tvorcovia zamerali na použitie ekologických materiálov, resp. vhodnejšie je použitie termínu udržateľného materiálu. Celá budova, jej nosná konštrukcia, ako aj obalové stavebné konštrukcie, ako sú obvodová stena, vnútorné deliace steny, stropné a strešné konštrukcie, sú vyhotovené z tzv. CLT  (cross laminated timber) panelov, čiže z dreva.