Školské
budovy
C 02
ŠKOLSKÁ BUDOVA
Ďalším zaujímavým príkladom školskej budovy je budova v malom indickom meste Vilvakulam. Komplex pozostáva zo samostatného akademického objektu, v ktorom sa realizuje edukačný proces a z druhého samostatného objektu, ktorý je určený k administratívnym činnostiam a organizovaniu rôznych mítingov a iných udalostí. Architektúra oboch objektov, vrátane ich dispozičného usporiadania je v tomto prípade veľmi jednoduchá, avšak na druhej strane je doplnená o zmysluplné architektonické prvky, ktoré významne napomáhajú prevádzke budov, jednak z hľadiska maximálneho využívania denného svetla, ďalej prirodzeného vetrania vnútorných priestorov, pričom použité stavebné materiály minimalizujú emisie prchavých organických látok (VOCs). V oboch prípadoch, t.z., že v prípade akademickej a administratívnej časti, sú použité masívne stavebné konštrukcie pre steny a stropy s cieľom efektívne využívať ich akumulačnú schopnosť energie v priebehu celého dňa. Použité sú murované a betónové steny, ktoré v kombinácii s betónovými stropnými konštrukciami spôsobujú časové oneskorenie (fázový posun) pri prenose tepla z exteriéru smerom do interiéru. V prípade horúcich letných dní tak nedochádza k rýchlemu prehrievaniu vnútorných priestorov oboch budov cez netransparentné konštrukcie. Ťažké stavebné konštrukcie sa v priebehu nočných hodín vychladzujú vďaka chladnejšiemu vzduchu, čím sa vytvára priestor pre akumuláciu tepla v nasledujúcom dni.
To napomáha tomu, aby počas nasledovného dňa jednak rýchlo teplota vnútorného vzduchu nestúpala a súčasne, aby jej maximálna hodnota bola na akceptovateľnej úrovni pre užívateľov budovy. Zaujímavým je aj prístup k návrhu strešných konštrukcií a to nielen z hľadiska architektonického, ale aj z hľadiska ich významu pri tienení časti budov pod strešnou konštrukciou. Predĺžením strešnej konštrukcie sa vytvorili také presahy strechy v porovnaní s pôdorysom budovy, čím sa dosiahol efekt tzv. pasívneho tienenia obvodových stien. Stenové konštrukcie tak z časti nie sú vystavené účinkom dopadajúceho priameho slnečného žiarenia, čo nakoniec napomáha znižovať tepelnú záťaž vnútorných priestorov budovy v dôsledku oneskorenej transmisie tepla cez konštrukciu masívnej steny. Spomínané bolo už aj dostatočné denné osvetlenie vnútorných priestorov budov, ktoré sa dosiahlo použitím veľkých presklených plôch. Veľké presklené plochy však môžu spôsobovať zvyšovanie tepelnej záťaže interiéru od prenikajúceho priameho slnečného žiarenia. Avšak v tomto prípade tomu tak nie je, pretože tieneniu okenných konštrukcií napomáha strešná konštrukcia so svojimi presahmi a taktiež pavlače, ktoré sú súčasťou budovy a nachádzajú sa v častiach vnútorného nádvoria. Jeho súčasťou je bohatá zeleň. Dispozičné usporiadanie vnútorných priestorov, v kombinácii s pôdorysným tvarom budovy, vertikálnym profilom (priečny rez) a jej architektúrou, vytvorili podmienky pre maximálne využitie prirodzeného vetrania vnútorných priestorov. V tomto prípade sa využíva predovšetkým priečne prevetrávanie interiéru.
Viac informácií | www.archdaily.com
ŠKOLSKÁ BUDOVA