Administratívne
budovy
C 19
ADMINISTRATÍVNA BUDOVA
Trendom súčasnej architektúry administratívnych budov je navrhovať obálku takým spôsobom, aby bola maximálne efektívna z hľadiska prevádzkových nákladov na vykurovanie a chladenie vnútorných priestorov budovy, aby poskytovala čo najviac denného svetla, aby napomáhala dosiahnuť pohodu užívateľov v budove, či už sa jedná o tepelný komfort, akustický komfort alebo vizuálny komfort a podobne. Veľké presklené plochy na fasáde budov umožňujú presvetliť vnútorné priestory budov do väčšej hĺbky, čím umožňujú redukovať potrebu umelého osvetlenia. Samozrejme je nutné brať pritom ohľad na tepelné zisky vnútorných priestorov napr. od slnečného žiarenia počas slnečných letných dní, čo môže potenciálne zvyšovať náklady na chladenie budovy. Je preto potrebné pristupovať k návrhu budov komplexne, navrhovať rôzne kombinácie, v rámci ktorých sa môžu uplatniť aj rôzne variantné riešenia, ktoré je samozrejme potrebné podrobiť analýzam z rôznych hľadísk, a práve na týchto miestach sú veľmi nápomocné dynamické simulácie budov. Ak sa vrátime spať k využívaniu denného osvetlenia so zámerom minimalizovať potrebu prevádzky umelého osvetlenia, je dobré uvažovať nad systémom merania a riadenia umelého osvetlenia. Jedná sa o systém, ktorý kontinuálne meria úroveň osvetlenia daných priestorov v budove a podľa výsledkov zapína, resp. vypína umelé osvetlenie. V dnešnej dobe sú časťou týchto systémov napr. možnosti automatického stmievania a teda zníženia výkonu osvetľovacej sústavy, čo znamená menšiu spotrebu elektrickej energie. V určitých prípadoch je vhodné rozdeliť osvetľovaciu sústavy v danom priestore (napr. open office) na 2 alebo 3 samostatné zóny, so samostatným snímaním úrovne osvetlenia, čo v konečnom dôsledku môže znamenať, že plocha kancelárií v blízkosti obvodového plášťa bude počas roka prevádzkovaná z veľkej časti len denným svetlom. Stredová zóna veľkokapacitnej kancelárie bude v priebehu roka využívať funkciu stmievania, čím sa redukuje elektrický príkon zariadení a teda aj spotreba elektrickej energie na osvetlenie. A posledná, vnútorná zóna, kde intenzita osvetlenia je celoročne nedostatočná, bude osvetlená umelým osvetlením kontinuálne.
Pri zámeroch minimalizovať tepelnú záťaž vnútorných priestorov budovy cez obvodový plášť budovy, sa môžu uplatniť pasívne alebo aktívne tieniace prvky. Táto budovy vo Švajčiarskej Ženeve využíva obidva princípy, keďže jej samotná fasáda je riešená formou vystupujúcich a ustupujúcich častí, pričom dôraz sa kladie v tomto prípade práve na aktívne tieniace prvky. V tomto prípade sa jedná o textilné vonkajšie rolety, ktoré sú svetlej farby, a ktorých hustota tkaniny je taká, že užívateľom kancelárskych priestorov umožňuje zachovať výhľad do exteriéru. Síce obmedzený, ale stále zachovaný kontakt s exteriérom do určitej miery. Súčasťou fasády budovy sú tzv. prvky zelenej architektúry, konkrétne v tomto prípade sa jedná o popínavé rastliny, ktoré sú rozvinuté vďaka použitej nosnej lanovej konštrukcii. Cieľom bolo dosať zeleň na fasádu budovy, dostať zeleň aj na vyššie podlažia budovy a tak na jednej strane zlepšiť pohodu užívateľov budovy, nakoľko je všeobecne známe, ale aj vedecky podložené, že zeleň má pozitívny vplyv na ľudský organizmus, na jeho psychologickú stránku. Súčasne vieme, že zeleň napomáha redukovať hluk z okolia prenikajúci cez obálku budovy do vnútorných priestorov, že vzduch filtruje a teda zachytáva prachové nečistoty, že viaže na seba oxid uhličitý a v procese známom ako fotosyntéza, zeleň produkuje kyslík. Tu je ale samozrejme potrebné poznamenať, že efektívnosť "výroby" kyslíka a "viazanie" oxidu uhličitého je malá. A preto je skôr vhodné hovoriť o prínose zelene z hľadiska jej pozitívnej stránky na ľudský organizmus.
Viac informácií | www.archdaily.com
ADMINISTRATÍVNA BUDOVA
created with
Joomla Page Builder .