Administratívne
budovy
C 17
ADMINISTRATÍVNA BUDOVA
Ďalším zaujímavým príkladom administratívnej budovy s prvkami pasívneho dizajnu, je budova s označením 77A, ktorá je situovaná v meste Elche, v Španielsku. Jedná sa o trojpodlažnú budovu, jednoduchého obdĺžnikového pôdorysu s celkovou dĺžkou 115 m a šírkou 18 metrov. Zaujímavým a súčasne veľmi pôsobivým riešením fasády budovy v kombinácii s prvkami pasívneho tienenia sa podarilo vytvoriť štruktúru fasády, ktorá je prispôsobivá rôznym užívateľským profilom. A tento prístup sa aplikoval aj na vnútornej dispozícií jednotlivých podlaží, ktorých súčasťou sú 3 vertikálne komunikačné jadrá so schodiskom a výťahom. To umožnilo vytvoriť až 85 % podlahovej plochy, využiteľnej pre rôzne spoločnosti. Voľná vnútorná dispozícia tak umožňuje vytvárať rôzne kombinácie budúcich kancelárskych priestorov. Okolo hmoty samotnej budovy je vytvorená samostatná tzv. "druhá" fasáda, ktorej cieľom je regulovať intenzitu priameho slnečného žiarenia a tak znížiť tepelnú záťaž vnútorných priestorov, čím sa dosahuje súčasne zníženie výkonnostných parametrov zdroja chladu, zníženie prevádzkových nákladov na chladenie a podobne. V tomto prípade sa jedná o tzv. pasívne tieniace prvky alebo konštrukcie, ktoré sú v tomto prípade realizované z "perforovaného" plechu. Tento prístup umožňuje na jednej strane redukovať prestup priameho slnečného žiarenia do budovy, na strane druhej však umožňuje svojim užívateľom byť v neustálom kontakte s exteriérom a to práve vďaka svojej čiastočnej priehľadnosti perforovaného plechu. Cieľom pasívneho dizajnu je teda navrhnúť budovu, či už jej fasádu, alebo napr. systém vetrania alebo osvetlenia takým spôsobom, aby v maximálnej miere boli využité prírodné zákonitosti a v minimálnej miere použité technológie, ktoré potrebujú pre svoju prevádzku dodávku energie, napr. elektrickej energie.
Pod pojmom pasívne vetranie sa myslí taký návrh prirodzeného systému vetrania budovy, ktorý umožní napr. v čase prechodných ročných období (jar/jeseň) využívať prirodzené vetranie vnútorných priestorov budovy, bez potreby uvádzania systému núteného vetrania do chodu. To samozrejme prináša úsporu energie a teda úsporu finančných prostriedkov a paralelne aj redukciu emisií skleníkových plynov. Potrebné je však v tomto prípade samotnú architektúru budovy, jej dispozičné riešenie prispôsobiť požiadavkám tzv. pasívneho vetrania, aby bolo funkčné, aby bolo efektívne z hľadiska dostatočnej výmeny vzduchu.
Ďalším cieľom pasívneho dizajnu je využívať denné osvetlenie vnútorných priestorov a to v maximálnej miere, čím sa eliminuje potreba používania umelého osvetlenia, redukuje sa spotreba elektrickej energie na prevádzku osvetľovacej sústavy, redukujú sa emisie skleníkových plynov, ktoré priamo súvisia s výrobou elektrickej energie, potrebnou na prevádzku systému. Takýto prístup si vyžaduje potrebu riešenia dostatočne veľkých presklených plôch na fasáde, resp. streche budovy. To samozrejme vytvára tlak, resp. zvyšuje požiadavky na chladenie budovy počas letných mesiacov. Riešením v tomto prípade sú tieniace systémy, či už sa jedná o aktívne alebo pasívne riešenia. Medzi aktívne systémy patria rôzne, či už vonkajšie alebo vnútorné pohyblivé tieniace prvky (lamely, žalúžie a podobne). Pasívne tieniace prvky tvoria rôzne presahy zhora, resp. zboku alebo napr. stabilné horizontálne resp. vertikálne slnolami. Výhodou pasívnych tieniacich prvkov je, že v mnohých prípadoch predstavujú zaujímavý architektonický prvok budovy (kreatívnosť architekta), pričom umožňujú zachovať výhľad, resp. kontakt s exteriérom (pre užívateľa - zamestnanca budovy) a súčasne výrazne odfiltrovať tepelnú záťaž interiéru budovy pod vplyvom dopadajúceho priameho slnečného žiarenia. A práve táto administratívna budova (jej technické riešenie fasády v podobe pasívneho tieniaceho prvku) je toho príkladom.
Viac informácií | www.archdaily.com
ADMINISTRATÍVNA BUDOVA