Ďalším cieľom pasívneho dizajnu je využívať denné osvetlenie vnútorných priestorov a to v maximálnej miere, čím sa eliminuje potreba používania umelého osvetlenia, redukuje sa spotreba elektrickej energie na prevádzku osvetľovacej sústavy, redukujú sa emisie skleníkových plynov, ktoré priamo súvisia s výrobou elektrickej energie, potrebnou na prevádzku systému. Takýto prístup si vyžaduje potrebu riešenia dostatočne veľkých presklených plôch na fasáde, resp. streche budovy. To samozrejme vytvára tlak, resp. zvyšuje požiadavky na chladenie budovy počas letných mesiacov. Riešením v tomto prípade sú tieniace systémy, či už sa jedná o aktívne alebo pasívne riešenia. Medzi aktívne systémy patria rôzne, či už vonkajšie alebo vnútorné pohyblivé tieniace prvky (lamely, žalúžie a podobne). Pasívne tieniace prvky tvoria rôzne presahy zhora, resp. zboku alebo napr. stabilné horizontálne resp. vertikálne slnolami. Výhodou pasívnych tieniacich prvkov je, že v mnohých prípadoch predstavujú zaujímavý architektonický prvok budovy (kreatívnosť architekta), pričom umožňujú zachovať výhľad, resp. kontakt s exteriérom (pre užívateľa - zamestnanca budovy) a súčasne výrazne odfiltrovať tepelnú záťaž interiéru budovy pod vplyvom dopadajúceho priameho slnečného žiarenia. A práve táto administratívna budova (jej technické riešenie fasády v podobe pasívneho tieniaceho prvku) vo Francúzsku je toho príkladom.
Viac informácií | www.archdaily.com