Administratívne
budovy
C 13
ADMINISTRATÍVNA BUDOVA
Ústrednou
témou diplomovej práce je využitie slnečnej energie a technických zariadení na
aktívne chladenie administratívnej budovy, ktorá bola umiestnená v Košiciach,
okres Košice IV katastrálnom území Nižná Úvrať, na mladom sídlisku Panoráma.
Administratívna budova je navrhovaná ako 4 podlažná s plochou pochôdznou
strechou. Na prvom podlaží je navrhnuté exteriérové parkovisko spolu so
vstupnou časťou do objektu, ktorú tvorí recepcia, schodisko, hygienické
priestory a zázemie TZB. Podlažia 2-4 sú navrhnuté rovnako, ako administratívne
priestory s vysokým podielom presklenia. Veľkoplošné kancelárie a jednotlivé priestory
sú od seba oddelené SDK priečkami, ktoré v prípade potreby môžu byť odstránené
a následne môže byť dispozícia objektu zmenená napríklad na kancelárie typu
open space. Každé podlažie disponuje čajovou kuchynkou, miestnosťou pre server,
miestnosťou pre tlač a skladom. Kancelárie v objekte sú navrhované ako združené
a skupinové. Dažďová voda - voda z povrchového odtoku - je z objektu odvádzaná
vyhrievanými strešnými vpustmi zo strechy objektu do akumulačnej nádoby pod
terénom, následne je použitá na splachovanie toaliet. Vzduchotechnika je
dimenzovaná na minimálnu dávku čerstvého vzduchu na osobu, rekuperačná jednotka
je umiestnená na streche objektu a zabezpečuje len výmenu vzduchu. Prívod čerstvého
vzduchu je realizovaný stropnými výustkami v kanceláriách a odvod je
zabezpečený dvernými mriežkami a následne výustkami na chodbe. V hygienických
častiach je navrhované podtlakové potrubie, vyvedené nad úroveň strechy.
Vykurovanie objektu je dvojrúrkové s núteným obehom, zdrojom tepla je kotol na
biomasu a kancelárie sú vykurované podlahovými konvektormi. Tepelná strata
objektu by sa mohla znížiť o 29% pri výmene ľahkého obvodového plášťa za
murovaný obvodový plášť. Tepelné zisky a prehrievanie interiéru sú eliminované
aktívnym chladením pomocou slnečnej energie.
Slnečná
energia sa dá použiť pasívne a aktívne. Pasívne využívanie energie vychádza zo
správneho architektonického návrhu a malo by sa zaobísť bez ďalšej technologickej
pomoci. Tento spôsob je založený na poznaní aspektov vplývajúcich na
orientáciu, tvar objektu, konštrukcie, orientáciu voči svetovým stranám, a na
veľkosť presklených plôch a ich pasívne tienenie.
Správnou kombináciou týchto zložiek dokážeme znížiť energetické požiadavky a zabezpečiť komfortné prostredie. Aktívne dokážeme slnečné žiarenie zužitkovať technickými prvkami, akumulačnými konštrukciami, alebo solárnymi termickými kolektormi, ktoré transformujú slnečnú energiu na teplo, alebo na elektrickú energiu. Hlavnou témou diplomovej práce je využitie solárnej energie na chladenie administratívnej budovy, teda solárne chladenie. Chladenie ako také je v súčasnosti stále viac vyhľadávané, či už pre potreby domácnosti alebo pre budovy služieb. Trend navrhovania chladenia má stúpajúcu tendenciu v spojení so stále stúpajúcou hodnotou vonkajšej teploty (klimatické zmeny). Stáva sa tak novým štandardom komfortu a hygieny. Zariadenia, ktoré používame síce účinne chladia priestory, ale na druhej strane nevidíme, že toto chladenie má aj nežiadúce účinky. Prevažná časť elektrickej energie sa získava z fosílnych palív, ktoré sú zdrojom emisií CO2. Pre nás to znamená, že vychladíme miestnosť na komfortnú teplotu. Pre naše okolie, prostredie v ktorom žijeme, kde teplota dosahuje vysoké hodnoty, zvyšujeme teplotu exteriéru. Pre samotné objekty je práve chladenie spolu s vykurovaním, jednou z najobjemnejších investícií. Riešením tohto problému by mal byť zdroj/systém, ktorý prostredie nezaťažuje, v ideálnom prípade mu napomáha. Chladenie je nutné prevažne v letných mesiacoch, kedy dopadá najviac slnečného žiarenia. Vhodným systémom a zariadením by bolo toto žiarenie zachytiť a následne túto energiu premeniť. Slovné spojenie solárne chladenie je súborom zariadení a procesov, ktoré prebiehajú za využitia slnečného žiarenia. Kladom je proces pracujúci s vodou alebo soľným roztokom, ktoré sú netoxické a zároveň nie sú v rozpore s environmentálnym hľadiskom. Návrh chladenia administratívnej budovy bol uvažovaný len počas mesiacov apríl – september, kedy teploty presahujú 20°C a hľadisko teplotného komfortu môže byť narušené. Množstvo kolektorov bolo určené na základe výstupných hodnôt z tepelnej záťaže v programe Protech. Celková plocha kolektorov bola získaná podielom solárnych ziskov v danom mesiaci a zachytenej energie. Najvyšší podiel solárnych ziskov sa vyskytuje v mesiaci august, preto počet solárnych kolektorov a ich plocha bola určovaná pre tento mesiac.
ADMINISTRATÍVNA BUDOVA
Diplomová práca 2019
Ing. Monika MAŤAŠČÍKOVÁ
doc. Ing. Danica KOŠIČANOVÁ, PhD. (vedúca práce)
created with
Joomla Page Builder .